Každý prejav úcty veriacich k Eucharistii adoráciou

nielenže vychádza z mnohých predpokladov a okolností, ale má aj hlboký cieľ a zmysel.

Jednoznačne je potrebné konštatovať, že jediným dôvodom adorácie je viera v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. 

 Pri definovaní cieľa a charakterizovaní hlavných cieľov adorácie treba vždy myslieť na slová Pána Ježiša, ktoré vyslovil pri ustanovení Sviatosti lásky: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo", „…pite z neho všetci, toto je moja Krv novej zmluvy, ktorý sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov." (Mt 26, 26 - 28)

Pán Ježiš teda ustanovil Sviatosť oltárnu, aby sa v nej obetoval a stal sa pokrmom.

Z toho vidieť, že každé slávenie Eucharistie má obetný charakter a je plnou účasťou na nekrvavej obete Ježiša Krista, ktorá sa koná na oltári - je svätým prijímaním.

Prvotným cieľom adorácie, čiže klaňania sa Kristovi prítomnému vo Sviatosti oltárnej spolu s oslavou Boha,

je uvedomovať si, že Kristova prítomnosť sa odvodzuje od najsvätejšej obety.

Stále treba vidieť a mať na pamäti, že trvalá prítomnosť Krista v Eucharistii má svoj pôvod v slávení svätej omše.

Nedá sa oddeliť Ježiš prítomný po spôsobom chleba a vína od toho, čo sa koná na oltári pri eucharistickom slávení.

Jednoducho adorácia má viesť k plnému uvedomovaniu si toho, že Sacramentum permanens je neoddeliteľné a má vždy úzky vzťah so svätou omšou. Je to jej cieľom.

 Pri plnom uvedomení si tohto rozmeru sa prehlbuje úcta k samotnému sláveniu Eucharistie!

Ďalším cieľom návštevy najsvätejšej Sviatosti je privádzanie k svätému prijímaniu.

Adorácia má viesť k tomu, aby veriaci v Eucharistii videli duchovný pokrm.

Veď aj samotné slová pri ustanovení Sviatosti oltárnej jasne hovoria o cieli a zmysle tejto sviatosti: „Vezmite a jedzte." (Mt 26,26). Ježiš prítomný v najsvätejšej Sviatosti vyzýva svojich veriacich nielen k tomu, aby boli pri ňom, ale aby boli s ním, teda aby ho prijímali. Aj samotná podstata chleba hovorí o požívaní

Modlitby/Adorácia – Wikiknihy (wikibooks.org)

Zbožnosť, ktorá veriacich privádza k adorácii, ich zároveň povzbudzuje, aby mali plnú účasť na veľkonočnom tajomstve a aby s vďačným srdcom odpovedali na dar toho, ktorý svojím človečenstvom ustavične vlieva božský život do údov svojho mystického tela.

Adorácia vyjadruje vieru Cirkvi v božstvo Ježiša Krista a v jeho reálnu prítomnosť v Eucharistii, teda podstatné hľadisko eucharistického tajomstva, ale sama osebe nestačí

Eucharistická kontemplácia má viesť k eucharistickej praxi,

čo znamená, že má byť spojená so službou lásky.

A napokon, nie menej podstatným a dôležitým cieľom klaňania sa Sviatosti oltárnej je to, že keď veriaci vzdávajú úctu Kristovi svojmu Pánovi, skusujú jeho dôvernú blízkosť, otvárajú pred ním svoje srdce a prosia za seba, za všetkých svojich blízkych, za pokoj a spásu sveta.

S Kristom obetujú v Duchu Svätom celý svoj život Otcovi a z toho obdivuhodného spojenia zveľaďujú si vieru, nádej a lásku. Takto živia v sebe tie vnútorné spásne predpoklady, s ktorými môžu primerane a zbožne sláviť Pánovu pamiatku a často prijímať chlieb, ktorý nám daroval Otec.10 Svätý Otec Ján Pavol II. sa vyznáva vo svojej poslednej encyklike: „Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca. Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým umenie modlitby, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti? Koľkokrát, moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenosť a načerpal som z nej silu, potechu a podporu!"